Herec Maroš Kramár otvára svoje Divadlo vo veži

thumbnail

Divadlo vo veži

V jednom z najkrajších bratislavských domov na ulici Fraňa Kráľa 1, ktorý je kultúrnou pamiatkou, má svoj niekdajší staromládenecký podkrovný byt herec Maroš Kramár. Jeho obývačka, ktorej súčasťou je aj dvanásť metrov vysoká veža, ožije divadlom. Divadlo vo veži so svojím projektom bytového divadla uvádza hru francúzskeho spisovatelˇa, dramatika, režiséra a prekladatelˇa Érica-Emmanuela Schmitta Tajomné variácie v réžii ukrajinského režiséra Valentina Kozmenka-Delinde.

Aj keď bytové divadlo nie je vo svete novinkou, nápad privátnych divadelných večierkov u Maroša Kramára je vzrušujúco atraktívny.
Veď si len predstavte uzavretú spoločnosť, sedíte so svojimi priateľmi, alebo kolegami v unikátnom komornom priestore, hodinu pred predstavením ochutnávate v pohodlí štýlovej obývačky vyberané vína a neformálne debatujete s umelcami, ktorí vás s úderom devätnástej hodiny odrazu vtiahnu do tajomného príbehu divadelnej hry Tajomné variácie. Hovorí sa tomu dokonalý zážitok.

Komorné divadelné večierky v Divadle vo veži dokážu naraz uspokojiť asi tridsať divákov. "Myslím, že takýto zážitok je luxusným darčekom a v predvianočnom čase môže potešiť napríklad kolektívy firiem prípadne ich klientov," vysvetľuje Maroš Kramár.

Celý projekt štartuje 27. novembra 2014, kde sa vo vile môžeme stretnúť práve s vami.
Predstavenie si môžete objednať na atelier@maroskramar.sk.

Tajomné variácie

Tajomné variácie sú príbehom spisovatelˇa a nositelˇa Nobelovej ceny za literatúru Abela Znorka (Maroš Kramár), ktorý žije sám, dˇaleko od lˇudí a civilizácie na ostrove v Nórskom mori a novinára zo Sortlendu, Erika Larsena (Juraj Hrčka), ktorý má so spisovateľom záujem urobiť rozhovor. Rozhovor o poslednom Znorkovom románe, ktorým je korešpondencia medzi spisovateľom a neznámou ženou je však iba zámienka. Larsena motivuje tajomstvo zistiť, komu je kniha venovaná. Komu patria iniciály "HM"? Kto je "HM"? Aká je súvislostˇ medzi ním a tou ženou? Prekvapenia sprevádzajúce ich prerušovaný dialóg odhalia svoje tajomstvá. Dve protichodné predstavy o láske medzi mužom a ženou: láskou krátkou a vášnivou v porovnaní s láskou vernou a trvácnou.
"Nie je to žiadna ľahká komédia, skôr hra pre náročného diváka. Ja sám sa živím posledných pätnásť rokov komédiami a dostal som chuť na niečo vážne," vysvetľuje svoje pohnútky Maroš Kramár.

Maroš Kramár (1959) je slovenský divadelný a filmový herec a moderátor. Pochádza z hereckej rodiny. Aj jeho otec, Ján Kramár a starý otec Ján Klimo boli herci. V divadle a televízii účinkoval už ako chlapec. V roku 1978 úspešne ukončil štúdium herectva na Štátnom konzervatóriu v Brne. Rok pôsobil v divadle v Brne a neskôr v Divadle Andreja Bagara v Nitre (1979 – 1985). V období od 1985 do 2008 bol členom Činohry SND v Bratislave. Získal rôzne televízne ocenenia. V poslednej dobe účinkuje hlavne v českých a slovenských seriáloch.

Juraj Hrčka (1980) je slovenský herec. V rokoch 1994 – 2000 navštevoval Konzervatórium v Bratislave. Už v roku 1998 bol prijatý na Vysokú školu múzických umení. Počas štúdia hosťoval pomerne často v Divadle Andreja Bagara v Nitre, kde sa po úspešnom ukončení štúdia na VŠMU v roku 2002 stal členom činoherného súboru a pôsobí tam dodnes. Vo svojom portfóliu má niekoľko filmov a seriálov, no uprednostňuje divadlo. Intenzívne sa venuje aj dabingu.

Valentin Kozmenko-Delinde je ukrajinský režisér. Vyrastal v rodine školských učiteľov. Stážoval a pracoval v ?CHA?-e A. P. Čechova (Moskovské Umelecké Divadlo založené K. S. Stanislavským). V mnohých divadlách sveta režíroval Shakespearea, Molierea, Beaumarchaisa, Goldoniho, Puškina, Gogoľa, Dostojevského, Čechova a Erika Emmanuela Schmitta, ktorý povedal že: „Spisovateľ musí písať aj rozumom, aj srdcom, aj telom. To isté platí aj pre herca. Musí hrať aj dušou, aj telom.“

Éric-Emmanuel Schmitt (1960) je francúzsky spisovatelˇ, dramatik, režisér a prekladatelˇ. V Paríži vyštudoval filozofiu, tri roky prednášal na univerzite v Chambéry a potom sa venoval výhradne už len literatúre. Jeho knihy su preložné do viac ako 40 jazykov a jeho divadelné hry sa pravidelne inscenujú vo vyše 50 krajinách sveta. Za posledné dve desaťročia sa stal najčítanejším a najhranejším francúzsky píšucim autorom na svete. Mnoho z jeho literárnych a divadelných diel bolo ocenených cenou Moliéra a Grand Prix du Théâtre francúzskou akadémiou. V súcˇasnosti žije v Bruseli. Ako milovník hudby sa inšpiroval slávnou skladbou Enigmatické variácie britského skladatelˇa Edwarda Elgara, ktorej odkaz nájdeme aj v jeho rovnomennej hre, ktorá bola prvýkrát uvedená v marci 1996 v Théatre Marigny v Paríži, v hlavnej úlohe s Alainom Delonom (Abel Znorko) a Francisom Husterom (Erik Larsen).
„Pre mňa sa hudba a literatúra veľmi ľahko prelínajú. Napríklad, hudba mi pomohla v hre „Enigmatické variácie“. Tam sa hovorí o láske, a to je pre mňa vždy tajomné. Som presvedčený, že láska nemá pohlavie – a možno silnejšie prejavy lásky a hlbšie prejavy citov sú – materinská láska, otcovská a láska dieťaťa...“ Éric-Emmanuel Schmitt

---------------------------------------------
Účinkujú: Maroš Kramár, Juraj Hrčka
Autor: Éric-Emmanuel Schmitt
Réžia: Valentin Kozmenko-Delinde
Svetlo a zvuk: Jakub Branický
Fotografie: Milan Illík, Jakub Klimo
Grafická spolupráca: Mikina Dimunova
Produkcia: Adriána Balázsová

Adresa: Fraňa Kráľa 1, Bratislava 811 05

Pridaj komentár