Blog

MNOHÍ, KEBY MOHLI, DO PLYNU BY MA POSLALI

Obľúbený herec vraví, že je naivný a aj preto pohorel jeho divadelný projekt. Napriek tomu si nesťažuje. Má totiž dôvod na radosť, a nie jeden!
„Ľudia majú toľko starostí, že ich asi nezaujíma, čo má Kramár nové,“ začal herec Maroš Kramár (53) hneď v úvode rozhovoru. Ak vás však zaujíma, ako sa herec cíti po operácií očí, ale i akú dilemu rieši pri výchove detí, čítajte ďalej.


Ste čerstvo po operácii očí. Ako to dopadlo? Vidíte opäť ako jastrab?

Pred operáciou som mal panický strach, ale zároveň som sa aj tešil, že zahodím okuliare, ktoré som do 45 rokov vôbec nepotreboval. Posledné roky mi však poriadne komplikovali život a neustále som ich hľadal. Najprv mi operovali jedno oko, potom i druhé. Zrejme, ak by to nevyšlo, aby mi aspoň to jedno ostalo. (smiech). Našťastie všetko dobre dopadlo a jediné, na čo si musím zvyknúť je, že už nemusím hľadať okuliare.

Čo máte nové okrem perfektného zraku? Aké máte obdobie?

Zmiešané. Teším sa, že mám úžasnú manželku a tri skvelé deti. Na druhej strane sa snažím vyhrabať z obrovského sklamania s pracovným partnerom Rudolfom Hošnom, s ktorým sme mali spoločné divadlo. Bol som príliš dôverčivý a na tom som pohorel. Umelci sú dosť naivní, ja nie som výnimkou, a preto máloktorý uspeje ako podnikateľ. Mne sa to už tiež stalo, napriek tomu osud pokúšam ďalej. Toto divadlo však bola moja srdcovka. Bohužiaľ, môj partner sa ukázal ako nevyliečiteľný podvodník. Myslel som si, že roky vo väzení človeka trochu zmenia, ale mýlil som sa. Napriek tomu stále tvrdím, že je veľmi šikovný. Šikovne robí všetko pre to, aby mi nemusel vrátiť to množstvo peňazí, ktoré mi je dlžný. U mňa už definitívne skončil.

Takže od podnikania dáte na chvíľu ruky preč?

Neviem, čo bude. Stále nie sú všetky dvere zatvorené. Možno sa tam ešte vrátim. Mám síce pekné povolanie, ale zarábam len svojou prítomnosťou, a preto stále hľadám niečo, kde by som mohol investovať peniaze, ktoré by zarábali samy a mohol by som byť viac s deťmi. Lebo v tomto obchode som nestratil veľa peňazí len ja, ale tým pádom aj moja rodina. Som však toho názoru, že deti nesmú trpieť nedostatkom. Nesmú pocítiť, že tatinko zle investoval. Bola to pre mňa veľká škola i veľké sklamanie zároveň. Na druhej strane si poviem, dôležité je, že sme všetci zdraví a že je na kávu.

V čom ste ešte naivný?

Že verím vám novinárom, a to by som nemal. Ale na druhej strane, nie všetci ste rovnakí. Taktiež som naivný aj v tom, keď si myslím, že ľudia sú dobrí.

A nie sú?

Už dávno som zistil, že sú aj neprajní a závistliví. Dostal som už nejeden email alebo list plný vulgarizmov a nenávisti. Mnohí, keby mohli, do plynu by ma poslali. Človeku je až ľúto, že žije medzi takýmito ľuďmi. Ale radšej budem v tomto doživotne naivný a budem sa na ľudí usmievať a mať ich rád.

Ako sa darí vášmu detskému osadenstvu doma?

Veľmi dobre. Nedávno sme maminu poslali na predĺžený detoxikačný víkend a my s deťmi sme doma bačovali. Zmontovali sme gril, natierali altánok, opekali sme si. Už dlho som nebol s deťmi takto sám. Pomáhala mi trošku aj moja mama, ktorá sa rozčuľovala, že som na deti veľmi prísny. Vraj ona ma vychovávala inak. Ale myslím, že je rozdiel vychovávať jedno dieťa a tri v rôznych vekových kategóriách. Snažím sa nikomu nenadržiavať.


A podľa detí ste to ako zvládli?

Tamarka s Timurkom to zhodnotili tak, že som prísnejší, lebo pri mne musia aj pracovať, ale je menej nervov a väčšia zábava. Takže manželka bola z toho dosť nešťastná. (smiech) Ale je logické, že keď je s nimi celý rok, že jej nervy dostávajú zabrať. Boli to krásne dni a budú vo mne rezonovať veľmi dlho. S mojou ženou by som si to nevymenil za nič na svete. Veď ja aj dovolenky milujem, len keby sa dalo odskočiť na chvíľku do práce. (smiech)
Manželka z vás v tomto smere asi nemá veľkú radosť.

Je pravda, že pre moju nepravidelnú prácu sme všetci spolu veľmi zriedka. Ona by bola rada, keby sme aspoň v nedeľu mali spoločné obedy. Žiaľ, práve v tento deň sa bežne natáča. Tým pádom sa nedá nič plánovať. Možno sa zdá, že som taký zaneprázdnený preto, lebo beriem každú ponuku. Ale pravda je taká, že dosť ich odmietam. Viete, ako to je – robota je ženského rodu a nie je nič horšie ako odmietnutá žena. To sa vám môže poriadne vypomstiť. (smiech)

Je Tamarka veľkou sestrou pre mladších bratov?

Myslím, že áno. Už má dvanásť rokov, ale vyzerá na pätnásť. S desaťročným Timurkom boli dlho nerozlučný tandem. Dnes sa už občas aj pohádajú. Pre štvorročného Marka, ktorý je najväčší zbojník a velí celej rodine, je zas ako náhradná mama. Keď mama nie je nablízku, utieka sa k nej. Tamarka je povahou dosť po mne. Je to taký introvert, ťažko sa z nej ťahajú informácie. Stále sa vypytujem, čo je nové, ale neviem z nej nič dostať.

Aj vy ste mali pred rodičmi tajnosti?

Už si to presne nepamätám, ale myslím, že áno. Ja sa len zdám, že nie som introvert, lebo sa predvádzam pred kamerou a na javisku, ale v súkromí nemám potrebu na seba pútať pozornosť. Som rád, keď sa nájde iný zabávač, ja môžem len ticho sedieť v kúte a tešiť sa z jeho úspechu. Aj keď prídem do reštaurácie, hľadám tiché miesto, kde sa môžem schovať. Dnešné deti to však majú ťažšie, doba je iná. Je ťažké nastaviť hranice, do akej miery by sme sa ako rodičia mali dožadovať vecí, ktoré riešia a zaujímajú ich, a čo by malo byť ich tajomstvom. Často to sám v sebe i s manželkou riešim. Nechcem, aby moje otázky brali ako vypočúvanie, alebo že sa im vnucujem, ale zas prílišný nezáujem môže človek neskôr ľutovať. Snažíme sa robiť všetko pre to, aby z našich detí vyrástli slušní ľudia.

Prezradil o sebe

? Je mu ľúto za Ordináciou v ružovej záhrade?
Je mu ľúto za každou robotou, veď tá ho živí

? Vie leňošiť?
Od prírody je leňoch, ale na oddych nemá čas. Vraví, že je lenivý workoholik.

? Využil v živote každú šancu?
Nie, ale tie, ktoré si vybral, dopadli dobre.

? Čo najčastejšie číta?
Scenáre. Pri knihe po dvoch stranách zaspí.
Autor: Lucia Lukušová, Nový Čas pre ženy

Pridaj komentár