Tajomné variácie


V jednom z najkrajších bratislavských domov na ulici Fraňa Kráľa 1, ktorý je kultúrnou pamiatkou, má svoj niekdajší staromládenecký podkrovný byt herec Maroš Kramár. Jeho obývačka, ktorej súčasťou je aj dvanásť metrov vysoká veža, poodhalí hru francúzskeho spisovateľa, dramatika, režiséra a prekladateľa Érica-Emmanuela Schmitta Tajomné variácie v réžii ukrajinského režiséra Valentina Kozmenka-Delinde.

Bytové divadlo vo svete nie je novinkou. Jeho čaro sa vám prostredníctvom privátnych večierkov snaží priblížiť Maroš Kramár priamo vo svojom byte. Veď si len predstavte uzavretú spoločnosť, sedíte so svojimi priateľmi, alebo kolegami v unikátnom komornom priestore, v pohodlí štýlovej obývačky ochutnávate vyberané vína a neformálne debatujete s umelcami, ktorí vás vtiahnu do tajomného príbehu. Hovorí sa tomu dokonalý zážitok. Komorné večierky dokážu naraz uspokojiť tridsať hostí.

TAJOMNÉ VARIÁCIE

Tajomné variácie sú príbehom spisovateľa a nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Abela Znorka (Maroš Kramár), ktorý žije sám, ďaleko od ľudí a civilizácie na ostrove v Nórskom mori a novinára zo Sortlendu, Erika Larsena (Juraj Hrčka), ktorý má so spisovateľom záujem urobiť rozhovor. Rozhovor o poslednom Znorkovom románe, ktorým je korešpondencia medzi spisovateľom a neznámou ženou je však iba zámienka. Larsena motivuje tajomstvo zistiť, komu je kniha venovaná. Komu patria iniciály "HM"? Kto je "HM"? Aká je súvislosť medzi ním a tou ženou?

Prekvapenia sprevádzajúce ich prerušovaný dialóg odhalia svoje tajomstvá. Dve protichodné predstavy o láske medzi mužom a ženou: láskou krátkou a vášnivou v porovnaní s láskou vernou a trvácnou.

"Nie je to žiadna ľahká komédia, skôr hra pre náročného diváka. Ja sám sa živím posledných pätnásť rokov komédiami a dostal som chuť na niečo vážne," vysvetľuje svoje pohnútky Maroš Kramár.


Maroš Kramár

Maroš Kramár (1959) je slovenský divadelný a filmový herec a moderátor. Pochádza z hereckej rodiny. Aj jeho otec, Ján Kramár a starý otec Ján Klimo boli herci. V divadle a televízii účinkoval už ako chlapec. V roku 1978 úspešne ukončil štúdium herectva na Štátnom konzervatóriu v Brne. Rok pôsobil v divadle v Brne a neskôr v Divadle Andreja Bagara v Nitre (1979 – 1985). V období od 1985 do 2008 bol členom Činohry SND v Bratislave. Získal rôzne divadelné a televízne ocenenia. V poslednej dobe účinkuje nielen na Slovensku, ale aj v Čechách.


Juraj Hrčka

Juraj Hrčka (1980) je slovenský herec. V rokoch 1994 – 2000 navštevoval Konzervatórium v Bratislave. Už v roku 1998 bol prijatý na Vysokú školu múzických umení. Počas štúdia hosťoval pomerne často v Divadle Andreja Bagara v Nitre, kde sa po úspešnom ukončení štúdia na VŠMU v roku 2002 stal členom činoherného súboru a pôsobí tam dodnes. Vo svojom portfóliu má niekoľko filmov a seriálov, no uprednostňuje divadlo. Intenzívne sa venuje aj dabingu.


Valentin

Valentin Kozmenko-Delinde je ukrajinský režisér. Vyrastal v rodine školských učiteľov. Stážoval a pracoval v MCHAT-e A. P. Čechova (Moskovské Umelecké Divadlo založené K. S. Stanislavským). V mnohých divadlách sveta režíroval Shakespearea, Molierea, Beaumarchaisa, Goldoniho, Puškina, Gogoľa, Dostojevského, Čechova a Erika Emmanuela Schmitta, ktorý povedal že: „Spisovateľ musí písať aj rozumom, aj srdcom, aj telom. To isté platí aj pre herca. Musí hrať aj dušou, aj telom.“


AVT_Eric-Emmanuel-Schmitt_4486

Éric-Emmanuel Schmitt (1960) je francúzsky spisovateľ, dramatik, režisér a prekladateľ. V Paríži vyštudoval filozofiu, tri roky prednášal na univerzite v Chambéry a potom sa venoval výhradne už len literatúre. Jeho knihy su preložné do viac ako 40 jazykov a jeho divadelné hry sa pravidelne inscenujú vo vyše 50 krajinách sveta. Za posledné dve desaťročia sa stal najčítanejším a najhranejším francúzsky píšucim autorom na svete. Mnoho z jeho literárnych a divadelných diel bolo ocenených cenou Moliéra a Grand Prix du Théâtre francúzskou akadémiou. V súčasnosti žije v Bruseli. Ako milovník hudby sa inšpiroval slávnou skladbou Enigmatické variácie britského skladateľa Edwarda Elgara, ktorej odkaz nájdeme aj v jeho rovnomennej hre, ktorá bola prvýkrát uvedená v marci 1996 v Théatre Marigny v Paríži, v hlavnej úlohe s Alainom Delonom (Abel Znorko) a Francisom Husterom (Erik Larsen).

„Pre mňa sa hudba a literatúra veľmi ľahko prelínajú. Napríklad, hudba mi pomohla v hre „Enigmatické variácie“. Tam sa hovorí o láske, a to je pre mňa vždy tajomné. Som presvedčený, že láska nemá pohlavie – a možno silnejšie prejavy lásky a hlbšie prejavy citov sú – materinská láska, otcovská a láska dieťaťa...“ Éric-Emmanuel Schmitt

„Pre mňa sa hudba a literatúra veľmi ľahko prelínajú. Napríklad, hudba mi pomohla v hre „Enigmatické variácie“. Tam sa hovorí o láske, a to je pre mňa vždy tajomné. Som presvedčený, že láska nemá pohlavie – a možno silnejšie prejavy lásky a hlbšie prejavy citov sú – materinská láska, otcovská a láska dieťaťa...“ Éric-Emmanuel Schmitt

www.eric-emmanuel-schmitt.com
© Antigone Všetky práva vyhradené



bavaria_70mada_70

separator

nabytok_70knihy_70schill